Na prelome rokov 1983 - 1984 sa stal BD tanečným šialenstvom. Po celom svete sa konajú breakové súťaže, slávny americký režisér Harry Belafonte z prostredia tohto tanca natáča svoj, dnes už kultový film, "Beat street". BD prekonáva aj "železnú oponu" a v priebehu roka 1984 ovplyvňuje čoraz väčší počet mladých ľudí vo vtedajšom Československu. Získava si čoraz viac miesto na diskotékach, kde sa začínajú odohrávať úplne živelne súboje medzi skupinami tanečníkov. Tam, kde sa tancuje BD, nie je miesto pre bitky a nezhody. V rokoch 1985 a 1986 sa u nás konajú prvé neoficiálne Majstrovstvá Československa v BD. Dejiskom týchto vrcholných súťaží je Palác kultúry v Prahe, kde sa konajú Festivaly mladého tanca. V programe týchto festivalov sa okrem majstrovských súťaží v rokenrolu, disko tancoch a voľných tancoch odohrávajú aj majstrovstvá o Pohár Československej televízie v BD. V roku 1985 bolo prihlásených do tejto súťaže takmer 100 tanečníkov a o rok neskôr nás bojovalo o najlepšie umiestnenie takmer 2x viac. Na parkete sa objavilo dokonca aj niekoľko dievčat. V roku 1985 bolo semifinále tejto súťaže v BD doménou výlučne mužov, a to siedmich z Bratislavy a troch z Brna .Čechom sa v tomto roku nepodarilo lepšie presadiť. Úplne zaslúženým majstrom v BD na rok 1985, ktorý okrem skvele predvedené akrobacie (najlepšie prepracovaný headspin) ohromil aj skvelým prevedením EB, sa stal Frederik Aisytė (Fredy) z Bratislavy. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o tom, že sa vtedy u nás vytvorili skupiny, ktoré nielen že cvičili a vystupovali spolu, ale tiež vyvíjali svoje vlastné tanečné postupy, prvky a celej tanečné zostavy. Každá z týchto skupín tak nacvičila svoj spôsob breaku, svoju rutinu, ktorou sa navzájom odlišovali. Členovia jednotlivých tímu sa odlišovali práve rôznosťou štýlov a prevedením jednotlivých prvkov. Bratislavská škola v túto dobu bola asi najprepracovanejší a bol tu rozpoznať významný vplyv južných susedov z Maďarska, ktoré v tomto čase bolo zrejme Mekkou BD v bývalom východnom bloku .Po Bratislavských gumených chlapcov začali s tancom aj chlapci z Košíc s S - klubu Ty to nemali veľmi ľahké ,preto lebo nesmeli vystupovať na východe pod anglickými názvami, preto že vtedajší režim to nedovoľoval (vraj to bola propagácia západnej kultúry no darmo ,boli predsa len bližšie pri východe a samotný BD sa musel uvádzať ako tanec s výrazovými pohybovými prvkami, ale aj napriek tomu dokázali prelomiť tu železnú bariéru ...(Jaro Gereč , Róbert Šumichrast ,Stano Priščak, Peter Kozlovsky, Peter Szabo),všetci boli z železničného učilišťa v Košiciach ktorý sa v tých čias prepracovali na celoštátnu súťaž tanca , delnické mládi do Gottvaldova (terajší Zlín .) Kde sa spoznali aj vynikajúcim Brnakom , Frantom ktorý tam bol v tom čase sám a tak sa pridal ku Košičanom ty aj vďaka Frantovy a výbornej choreografii mali velikánsky úspech a vyhrali .Úplne originálne a technicky prepracovaný BD mala aj Brno škola. Nemôžeme zabudnúť skvelé B-Boys spomínaného Frantu Zelinka, bratov Savas a Michala Sachinidise, Radka Štumpa a ďalšie, ktorých sa potom ujal pán Burian s tanečnou školou Starlet, za ktorého výdatnej pomoci sa BD dostal až na televízne obrazovky. Pražská tanečná škola BD sa začala presadzovať neskôr, až od roku 1986. O to však s oveľa väčšou intenzitou, ktorá najskôr kvantitou a čoraz častejšie dokazovala, že má čo ukázať. Túto scénu má však celkom iste lepšie zmapované J. Hes junior. Na súťažiach v tej dobe boli k videniu rôznorodé "Footwork", "handglide" (točenie na rukách), prvky ako "airplane" (točenie na kolene s roztiahnutými rukami), "turtle" (želvička), "bridge" (most), jednoduché i ťažšie vrtuľníky a početné toče na chrbte (backspin). Brněnský František Zelinka si pri svojej exhibíciu posledný menovaný prvok ešte vylepšil tým, že na svoje oceľové chrbtici dokázal pri otáčaní aj poskakovať ako točiace sa pingpongová loptička.
